Našu trilógiu o histórii Česko-Slovenska sme pred týždňom zahájili článkom o vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. V druhom článku sa budeme venovať jednému z najvýznamnejších osobností novodobých slovenských dejín, M. R. Štefánikovi, ktorý pri založení ČSR zohrával kľúčovú úlohu.
Milan Rastislav Štefánik
(* 21. júl 1880, Košariská – † 4. máj 1919, Ivanka pri Dunaji) bol slovenský diplomat, politik, vojenský letec, brigádny generál francúzskej armády, astronóm a fotograf.
Štefánik bol zakladateľom a podpredsedom Československej národnej rady a taktiež ministrom vojny. Bol kľúčovou osobou pri založení ČSR spolu s T. G. Masarykom a E. Benešom. Najväčšiu zásluhu mal na formovaní česko-slovenského zahraničného odboja počas prvej svetovej vojny. Pomáhal pri organizovaní česko-slovenských légií a sprostredkovaní kontaktov na francúzskych štátnych funkcionárov.
Veriť, milovať, pracovať
Po štúdiách na evanjelickom lýceu v Bratislave a gymnáziu v Szarvasi odišiel Štefánik do Prahy, kde najprv študoval stavebné inžinierstvo a neskôr v rokoch 1900 až 1904 astronómiu. Koncom roku 1904 odišiel do Paríža, kde sa stal uznávaným meteorológom v tíme svetoznámeho astrofyzika Julesa Janssena v slávnom observatóriu Meudone. Ako astronóm získal viac prestížnych vedeckých ocenení. V roku 1912 získal francúzske občianstvo. Prvá svetová vojna ho zastihla v Maroku. Vrátil sa do Francúzska, kde absolvoval letecký výcvik. V máji 1915 bol odvelený na front.
Vo februári 1916 založil v Paríži spolu s Masarykom a Benešom Národnú radu československú, ktorá bola vrcholným orgánom česko-slovenského zahraničného odboja. Štefánik zorganizoval, aby Masaryka prijali dôležité osobnosti. Štefánikovi sa podarilo vytvoriť a dosiahnuť uznanie československej armády, vo Francúzsku si dokonca vyslúžil hodnosť generála.
Bol sklamaný z vývoja po roku 1918, s Masarykom a Benešom mali mnohé názorové rozpory. Štefánik síce bol čechoslovakista, ale pred republikou skôr preferoval parlamentnú monarchiu. V máji došlo k vážnej hádke medzi Benešom a Štefánikom kvôli orientácii československej armády.
Koncom apríla 1919 navštívil Štefánik Taliansko, aby zabezpečil odchod našich zajatcov domov do vlasti. Pri návrate jeho lietadlo v Ivanke pri Dunaji havarovalo.
Už od útleho veku mal Štefánik vážne zdravotné problémy. Trpel srdcovou slabosťou a mal vážne problémy so žalúdkom, bol aj mnohokrát operovaný. Mal obdobia, keď pri vyčerpaní či rozčúlení omdlieval aj viackrát za deň.
Štefánik bol nadaný, pracovitý a jeho život bol plný dobrodružstva a romantiky. Vďaka svojmu osobnému šarmu, úprimnosti a inteligencii, mal veľký úspech u žien. Najväčšou Štefánikovou láskou bola talianska markíza Giuliana Benzoni. Mladý pár bol zasnúbený, ale plánovanú svadbu zhatila tragédia na ceste do Vajnor. Giulieta sa už nikdy nevydala a svojmu snúbencovi ostala verná až do svojej smrti v roku 1982.
Nevyjasnená tragédia
Dňa 4. mája 1919 nastúpil Štefánik na letisku Campoformido pri Udine do lietadla typu Caproni 450, spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom. Cieľom letu bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave, ale do cieľa však nedoleteli. Lietadlo sa pri druhom pokuse o pristátie zrútilo z výšky sto metrov neďaleko Ivanky pri Dunaji. Všetci členovia posádky boli na mieste mŕtvi. Príčiny tragédie sa nikdy nevyjasnili, verzií ale bolo mnoho.
M. R. Štefánik je pochovaný v Mohyle na Bradle, vrcholnom diele architekta Dušana Jurkoviča. Pompézny pohreb obetí nešťastia sa konal 10. mája 1919 v Bratislave.
Dúfame, že Vás podrobnosti o živote M. R. Štefánika zaujali a že si tiež prečítate posledný príbeh z našej trojdielnej série, ktorý sa na blogu objaví počas nasledujúcich dní. Medzitým si pripomeňte prvý diel trilógie, ktorý je venovaný vzniku Česko-Slovenska.
